Časom preverený proces
Prvé konzervované potraviny sa objavili v 19. storočí a ich vznik bol motivovaný potrebou uchovávať potraviny počas dlhých námorných výpravav. Spôsobili nie len prevrat v strave námorníkov,ale vďaka vitamínu C, ktorý sa čiastočne uchováva v konzervovaných potravinách, ich používanie tiež vyriešilo problém súvisiaci so skorbutom.
V súčasnosti nám technológia konzervovania umožňuje uchovávať potraviny a chrániť ich výživovú kvalitu dlhší čas pri izbovej teplote.
Funguje to tak, že vzduchotesné plechovky sa zahrejú, čím sa potraviny v nich uložené sterilizujú. Tento postup je jedným z najrozšírenejších a najbezpečnejších spôsobov ako uchovať výživové hodnoty a vitamíny obsiahnuté v potravinách, ktoré sú prospešné pre naše zdravie.
Tento proces v priebehu rokov napredoval, a to vďaka výskumu, ktorý prispel k zlepšeniuil chápania účinkov tepelného ošetrenia potravín, zatiaľ čo saproces výroby plechoviek stával stále viac sofistikovanejším.
Čo sa týka bezpečnosti, tento proces úspešne prešiel skúškou času. Moderný obalový priemysel je veľmi dobre kontrolovaný a výrobky a výrobné zariadenia podliehajú pravidelným inšpekciám, najmä čo sa týka mikrobiologických ukazovateľov. Z hľadiska analýzy rizík nebol od roku 1918 zaznamenaný ani jeden prípad botulizmu spomedzi 700 uvedených referencií. Preto si môžu spotrebitelia s dôverou a bez obáv o ich kvalitu a bezpečnosť, kupovať konzervované potraviny.
Jednou z výhod konzervovaných potravín je, že sterilizáciou teplom sa nemodifikujú makroživiny-bielkoviny, tuky a sacharidy- konzervovaných potravín.
Pravidlom je, že konzervované potraviny si uchovávajú až 70 % vitamínov, čo približne zodpovedá ich obsahu v čerstvých potravinách pred ich konzumáciou po niekoľkodňovom uskladnení (pozri graf).
Vďaka moderným postupom v oblasti poľnohospodárstva, zberu a balenia, sa ovocie a zelenina konzervuje veľmi rýchlo po zbere. Vďaka blízkosti mnohých konzervární k pestovateľským oblastiam sa bežne konzervujú do dvoch až štyroch hodín
Rýchle spracovanie napomáha uchovávať väčšinu pôvodných organoleptických a výživových kvalít poľnohospodárskej produkcie a zamedzuje strate vo vode rozpustných vitamínov (vitamíny skupiny C a B).
Podobné je to aj v prípade rýb, ako je losos, tuniak a sardinky, ktoré sa konzervujú krátko po ulovení. Týmto procesom konzervovania sa tiež vo veľkej miere chránia ich prospešné výživné látky, ako sú omega-3 mastné kyseliny.